1.

Úvod

2.	Literární přehled

2.1.	Taxonomické zařazení BPV-1 a BPV-2

2.2.	Genom BPV-1

2.3.	Struktura a vlastnosti viru

2.3.1.

Strukturální uspořádání virionu

2.3.2.

Virové proteiny

2.3.2.1.

Protein E5

2.3.3.

Časová postupnost expresie virových proteinů

2.3.4.

Vlastnosti papillomavirů

2.4.	Patonegeze papillomavirových onemocnění

2.4.1.

Infekce hostitelské buňky

2.4.2.

Replikace viru v organismu

2.4.3.

BPV a patogeneze equinného sarkoidu

2.5.	Klinické příznaky a histopatologické změny

2.5.1.

Přehled klinických příznaků u jednotlivých papillomavirových onemocnění

2.5.2.

Klinické příznaky jednotlivých typů sarkoidů

2.5.2.1.

Histopatologie sarkoidů

2.6.	Terapie sarkoidů

2.7.	Epizootologie

2.8.	Prevence onemocnění způsobených papillomaviry

2.9.	Laboratorní diagnostika papillomavirů

2.9.1.

Odběr a transport vzorků

2.9.2.

Histologické metody

2.9.3.

Imunohistochemické metody detekce viru

2.9.4.

Detekce viru polymerázovou reakcí

2.10.

Molekulární diagnostické metody a jejich obecný princip

3.	Materiál a metodika

3.1.

Materiál

3.1.1.

Vzorky

3.1.2.

Primery

3.1.3.

Reakční směs pro PCR

3.1.4.

Kmeny bakterií

3.1.5.

Plazmidový vektor

3.1.6.

Roztoky a pufry

3.1.7.

Standardy molekulové hmotnosti

3.1.8.

Plasty

3.1.9.

Odběrové materiály

3.2.

Metodika

3.2.1.

Izolace a purifikace nukleových kyselin

3.2.2.

PCR

3.2.3.

Vizualizace výsledků PCR

3.2.4.

Gelová extrakce

3.2.5.

Sekvenování genu pro protein E5

3.2.6.

Reverzní transkripce

3.2.7.

Vytvoření pozitivní kontroly pro PCR

4.

Výsledky

4.1.	Důkaz viru a jeho druhové zařazení

4.2.	Důkaz transkripce genu pro E5

4.3.	Vytvoření pozitivní kontroly pro diagnostickou PCR

5.

Diskuze

5.1.	Výběr laboratorních metod

5.2.	Interpretace dosažených výsledků

6.

Závěr

7.	Přílohy (obrázky, text)

"2.4 Patogenézia papillomavírusových ochorení
2.4.1 Infekcia hostiteľskej bunky
Väčšina papillomavírusov infikuje epiteliálne bunky, spôsobujú proliferatívne lézie popísané ako bradavice, papilómy alebo kondylómy. Niektoré typy infikujú fibroblasty, čo môže mať za následok fibroblastický tumor. Sú to obvykle benígne a spontánne regredujúce nádory. Veľmi nebezpečné sú však typy schopné konvertovať na malígne karcinómy, ktoré môžu metastázováť ako napríklad ľuský papillomavírus (HPV) typ 16 a 18 spojovaný so vznikom rakoviny krčku maternice u žien (Chambers a kol., 2003; Sellon a kol., 2007).
Papillomavírusy sa nevyznačujú len hostiteľskou špecifitou, ale aj úzkym tkanivovým tropizmom. Množia sa v bunkách kože alebo slizníc genitálií, ústnej dutiny, hrtanu a spojivky. Vírus penetruje cez poškodené miesto na koži alebo sliznici a infikuje bazálnu vrstvu epitelových buniek. Tam prebieha neproduktívna infekcia, vírus sa nemnoží, vznikajú iba transformačné proteíny, ktoré po inkubačnej dobe niekoľkých mesiacov až rokov indukujú tvorbu rôznych druhov papilómov ako napr. bradavice na koži, kondylómy na slizniciach genitálií. Produktívna infekcia s množením infekčných vírusových častíc sa uskutočňuje len v úplne diferencovaných keratinocytoch nachádzajúcich sa v najvrchnejších vrstvách papilómov. Papilómy po určitom čase spontánne regredujú, môžu však aj konvertovať na malígne karcinómy ako v prípade HPV za vzniku rakoviny krčku maternice u žien (Žemla, 1998).
2.4.2 Replikácia vírusu v organizme
Replikácia papillomavírusov úzko súvisí s rastom a diferenciáciou buniek vrstevnatého dlaždicového a slizničného epitelu od pôvodných buniek bazálnej membrány k šupinovitým bunkám tvoriacim povrchovú vrstvu kože a mukóznych membrán (Obr. 2).
Aktívne deliace sa germinatívne (mitoticky aktívne) bunky v stratum basale sú infikované najskôr a predpokladá sa, že sa vírusy udržujú vo forme provírusov, v takzvanej neproduktívnej forme po celú dobu bunečnej diferenciácie. Hyperplázia navodená skorými proteínmi vírusu, ktoré sa začnú produkovať v stratum basale, vedie k deleniu bazálnych buniek a oneskorenému vyzretiu buniek v stratum spinosum a stratum granulosum. Tieto bunky sa začnú hromadiť v tvoriacom sa papilome. Replikácia DNA vírusu prebieha v stratum spinosum a stratum granulosum a taktiež expresia neskorých génov kódujúcich proteíny kapsidy je prvýkrát zaznamenaná v bunkách stratum spinosum (Murphy a kol., 2009). Iné zdroje uvádzajú prvotnú expresiu neskorých genov až v stratum granulosum a vo viac diferencovaných vrstvách epitelu (Rong a Zhi-Ming, 2009). Nazhromaždenie veľkého množstva viriónov a s tým súvisiaca cytopatológia sú najvýraznejšie v startum granulosum. Virióny sa zhromažďujú v jadre a sú do prostredia uvolňované s odlupovaním zrohovatelých odumretých buniek stratum corneum kože alebo nekeratinizujúcimi bunkami mukóznej sliznice (Murphy a kol., 2009).

2.4.3 BPV a patogenézia equinného sarkoidu
Niektoré papillomavírusy ako aj bovinný papillomavírus sú schopné vyvolať infekciu u iného ako prirodzeného hostiteľa. BPV môže spôsobiť vznik fibroblastického tumoru u myší a maligný fibroblastický tumor u škrečkov. Tieto dva kožné tumory sú schopné metastázovať z podkožia do pľúc.
Účasť vírusu BPV na patogenézii sarkoidu u koní bola dokázaná, ale presný priebeh patogenézie nie je ešte úplne objasnený. Počas transformácie buniek nešpecifického hostiteľa sú genómy BPV udržované v bunke episomálne. Naviac u nich prebieha len transkripcia skorých génov, ktoré kontrolujú rast buniek. Nedochádza k formovaniu kapsidy, pretože expresia kapsidových proteínov vyžaduje bunečné prostredie diferencovaných keratinocytov prirodzeného hostitela vírusu. Z toho vyplýva, že dochádza k produkcii transformačných proteínov a navodeniu tvorby tumorov, ale funkčný virión sa nevytvára (Chambers a kol., 2003).
2.5 Klinické príznaky a histopatologické zmeny
2.5.1 Prehľad klinických príznakov u jednotlivých papillomavírusových ochorení.
Tabuľka č. 1: Prehľad klinických príznakov u papillomavírusov"

Práce obsahuje fotografie, tabulky a grafy. Čistý text je cca 27 stran.