"1 Prehľad geologických výskumov
1.1 Vznik, vývoj a stavba
Prvé výskumy venované spoznávaniu geologickej stavby sa datujú na začiatok 19. storočia, kde sa realizovali prvé geologické profily, ktoré prezentoval Staszic (1815), j Beudant (1822) neskôr Ami Boué (1830) a Pusch (1831). K rozvoju poznatkov prispeli vznikajúce práce Uhliga z konca 19. a začiatkom 20. storočia. Pod vedením Rabowského (1921 – 1938) prebehol výskum Vysokých Tatier, ktorý sa zaslúžil o stanovenie podrobnej stratigrafie tatridných sérií. Andrusov na základe svojich rozsiahlych reambulačných podkladov (Andrusov, 1950) a prác Goreka (1953, 1958) predstavil Geologickú mapu Tatier 1 : 25 000. Výskum naďalej nepretržite pokračoval v poľskej tak i slovenskej časti Tatier, no viac sa obmedzil na riešenie paleontologických a tektonických problémov, ktoré publikovali Gazdzický (1973 – 1983), Michalík et al. (1976), Baco (1981), Biely et al. (1987), Wieczorek (1983 – 1989) a ďalší. Sumarizáciou publikovaných vedeckých a terénnych prác Nemčok et al. (1994) publikoval v rámci regionálneho geologického výskumu Slovenskej republiky Regionálna geologickú mapu Tatier v mierke 1:50 000 s vysvetlivkami.
Druhá skupina výskumov, ktoré boli realizované v 90. rokoch minulého storočia a začiatkom tejto dekády súvisia predovšetkým so snahou interpretovať tektonický vývoj Tatier a priľahlých jednotiek. Neotektonickú analýzu západného ukončenia masívu Tatier realizovala Bac-Moszaszwili (1993), ktorá interpretuje vývoj oblasti podmieňovaný spodnomiocénnou s -. j. kompresiou. Následne v strednom miocéne dochádzalo postupne k rotácií napätia na sv. – jz. čo vyvolalo vznik pármickej sigmoidy spätným prešmykom bradlového pásma v oravskom úseku, chočsko-skorušinsko-krowiarského zlomu ako sinistrálneho posunu a vývoju oravskej panvy. Podľa rekonštrukcie Sperner a Ratschbacher (1995) bol výzdvih Tatier spôsobený prešmykom na kompresnom posune počas vrchnooligocénnej až strednomiocénnej ssv. - jjz. kompresie a extenzie vjv. – zsz. smeru. Od vrchného miocénu až po recent bola kompresia vystriedaná sz. – jv. extenziou, ktorá čiastočne reaktivovala predchádzajúce smerné posuny ako poklesy. Chočský a ružbažský zlom fungovali v tejto koncepcii ako sinistrálne posuny a neskôr ako poklesy. Podtatransko - ružbašský zlom najskôr fungoval ako kontrakčný prešmyk, ale neskôr bol invertovaný na pokles. Ružbažský mezozoický ostrov interpretujú ako „strike-slip duplex“ (Hrušecký et al., 1995). Práce mnohých autorov sa zaoberali charakterom chočsko-podatranského zlomového pásma (CHPZS) možno spomenúť prácu Kullmanovej a Nemčoka (1985), ktorí interpretovali ružbažský zlom ako spätný prešmyk. Neskôr tento zlom v profile na mape Nemčoka (1990) je interpretovaný ako spätný prešmyk. V oblasti Chočských vrchov boli znázornené na seizmickom reze spätné prešmyky, ale aj naložené poklesy z južnej strany hráste (Tomek et al., 1989)."

Součástí práce jsou ilustrace o rozsahu cca 0,5 strany.