"1.Kto je vlastne kameraman.

Historicky bol kameraman človek, ktorý stojí za kamerou a má na starosti obsluhovanie samotného prístroja kamery a zaznamenávanie snímanej reality na filmový pás. V podstate bol človekom, s určitými špeciálnymi technickými znalosťami, ktorý vykonával pokyny režiséra. Postupne sa ale filmový obraz stal prostriedkom tvorivého vyjadrenia a kameraman umeleckým tvorcom. Povolanie kameramana sa rozšírilo aj o iné funkcie ako len technické zaznamenávanie predkamerovej reality.
V angličtine je funkcia umeleckého tvorcu obrazu nazývaná „Director of Photography“ /DP/ a samotný výraz kameraman /camera operator/ sa používa pre označenie muža, ktorý stojí za kamerou a má na starosti kontrolu záznamu a pohyb kamery – švenkra. U nás sa pojem kameraman vo všeobecnosti udomácnil a obsahuje celú plejádu zamestnaní - kameramanom sa nazýva tvorca, ktorý vytvára obrazovú a svetlotonálnu konštrukciu filmového diela, ale ten istý pojem sa používa aj pre spravodajského kameramana, ktorý sa svetlom zaoberá len ako s technickým prostriedkom pre splnenie kvalitatívnych parametrov záznamu.
Podstata kameramanovej práce je určovaná typom projektu, ktorý realizuje. S nástupom elektronických záznamových médií sa vytvára dojem, že elektronika preberá so svojimi „automatikami“ na seba zodpovednosť za výsledný obraz a vedomosti kameramana sú dostatočné keď ovláda základy kompozície, (ale aj k tým mnohí pristupujú iba intuitívne) a vie v správnom okamžiku zapnúť a vypnúť kameru, ale ani to nie je dôležité, pretože záznamové médiá sú lacné a čím viac kameraman natočí, tým je viac si z čoho vybrať. Tieto pomýlené predstavy prisúdili kameramanom úlohu „zaznamenávača“ a často je vítaná len ich minimálna odbornosť, kvôli úsporám mzdových prostriedkov. Hoci sa s takýmito názormi môžeme stretnúť aj v profesionálnych médiách (a žiaľ aj s výsledkami týchto pracovných postupov), nič sa nezmenilo na fakte, že kameraman musí byť vybavený širokými technickými znalosťami, znalosťami z oblasti fyziky, musí ovládať pravidlá obrazovej tvorby a tiež by mal mať tvorivé, umelecké cítenie.
Rozmanitosť kameramanovej práce je obrovská. Záleží od typu záznamového formátu, či je to 16mm, 35mm, HD video, digiBeta, DV a podobne. Každý formát prináša svoje technické, a z toho vyplývajúce aj tvorivé, špecifiká a úskalia, ktoré musí kameraman zvládať. Potom je tu široký rozsah produkcie ako napríklad hraný film, televízne inscenácie, dokumentárny film /industriálny, politický, prírodopisný.../, spravodajstvo, publicistika, videoklip, reklama a podobne. Práca kameramana je závislá od toho, aký veľký „orchester“ môže rozohrať. Typ a veľkosť produkcie je jednou z nosných častí jeho práce. Veľmi často je kvalita jeho práce závislá aj od prostriedkov, ktorými produkcia disponuje. Veľké rozdiely v náplni práce kameramana môžu byť aj v systémoch práce v jednotlivých krajinách sveta.
Možnosť tvorivého vyjadrenia sa kameramana je daná estetickými rozhodnutiami pre prácu so svetlom, expozíciou, filtráciou, výberom kamery, objektívov a ostatného kamerového príslušenstva. Nezanedbateľná je aj jeho tvorivá účasť na obsahovej náplni v rámci obrazového poľa a súslednosti záberov."

Důležité informace jsou tučně značeny. Součástí práce jsou ilustrační záběry o rozsahu cca 7 stran.