"1. TECHNOLÓGIA
 pokiaľ neexistujú technológie, kt. je možné umenie zaznamenať, nie je tu žiaden „artefakt umenia“
 pri všetkých druhoch umenia s výnimkou filmu je vzťah umenia a technológie viac „kozme-tický“, než vplývajúci na konkrétne koncepcie, či kvality umenia
1.1. TECHNOLÓGIA OBRAZU (DEJINY)
 vývoj záznamu a teda vznik záznamových umení dávajú možnosť priviesť objekty sledovania k ich pozorovateľom bez nutného zásahu umelcovej osobnosti, či talentu
 prvé pokusy o kamerový záznam, resp. nástroj kamery vznikol už za dôb DaVinciho a bola ním tzv. „camera obscura“
 praktické využitie tejto technológie prišlo až s Louisom Daguerrom v roku 1839 (před ním Joseph Niepce), ktorý prišiel s nereprodukovateľným fotografickým pozitívom
 moderná fotografia však stojí na reprodukovateľnom zázname, na negatíve William Henry Fox Talbota, ktorého papierový negatív bol nahradený filmom a to bol začiatok éry zázna-mových umení
 filmová kamera mala podobne ako fotoaparát svojich predchodcov. Laterna magica, schopná premietať obraz na plátno, vznikla v 17. stor. a v 50-tych rokoch 19. stor. bola rýchlo pris-pôsobená fotografickému použitiu. Vytváranie ilúzie pohybu bolo veľmi primitívnym spôso-bom umožnené takzvaným Magic Discs v 30-tych rokoch 19. stor. a zložitejším zeotropom, patentovaným roku 1834 Williamom Hornerom (aj keď predchodci zeotropu môžu pochádzať zo staroveku). V 70-tych rokoch 19. stor. začali Eadweard Muybridge v Kalifor-nii a Étienne-Jules Marey vo Francúzsku experimentovať s fotografickými záznamami po-hybu. Praxinoskop Émila Reynauda bol prvým použiteľným zariadením pre projekciu nás-ledných obrazov na plátno. V roku 1889 Geore Eastman zažiadal o patentovanie svojho pružného fotografického filmu, vyvinutého pre kotúčovú kameru. Posledný základný prvok kinematografu bol na svete... Všetky tieto prvky boli skombinované roku 1895. Zrodil sa film.

1.2. OBJEKTÍV
1.2.1. Druhy objektívov
 princíp fungovania kamier sa od doby „camery obscury“ prakticky nezmenil (svetlonepriepustná krabica s otvorom, v kt. sa na podklad zachytáva obraz)
 výrazná zmena nastala práve v šošovkách (otvor), kt. na rozdiel od tých v ľudskom oku do-kážu konať iba 1 vec, na základe toho, na čo boli skonštruované
 fotograf má k dipozícii 3 základné typy objektívov (radené podľa ohniskovej vzdialenosti roviny filmu od povrchu objektívu)
 objektívy sú volené podľa objektu snímania, no každý má vedľajšie vlastnosti, dávajúce fotografovi estetické nástroje (najbežnejší a najpodobnejší vnímaniu ľudského oka je objektív, s ohniskovou vzdialenosťou 35-50 mm voči 35 mm filmu)
 širokouhlý objektív sníma široký priestor, ale zosilňuje vnímanie hĺbky a často deformuje lineárne vnímanie (t. j. 35 mm film voči šošovke s ohniskovou vzdialenosťou < 35mm)

 teleobjektív zväčšuje vzdialené predmety a bez zmeny lineárneho vnímania potláča hĺbkové vnímanie (t. j. 35 mm film voči šošovke s ohniskovou vzdialenosťou > 60 mm ^ < 1200 mm – pre potreby väčšieho zväčšenia sa kamera pripevňuje k ďalekohľadu)"

Součástí práce jsou ilustrace o rozsahu cca 9 stran.