"Plánovací proces pozostáva z dvoch častí:
• definičnej
• popisnej a priraďovacej

Definičná obsahuje špecifikáciu cieľového stavu projektu, súpis činností projektu, ich charakteristiky, požadované technicko-ekonomické parametre, dekompozíciu vecného a organizačného systému projektu, atď., t.j. čo sa má dosiahnuť a akou formou to má byť zabezpečované
Popisná a priraďovacia pozostáva z priraďovania zdrojov, zodpovednosti, právomocí, termínov, nákladov a požadovanej kapacity.
Výstupmi sú implementačné plány projektu pozostávajúce z častí:
- časové plány činností
- časové plány míľnikov
- plány priradenia zodpovednosti a právomocí (matica zodpovednosti)
- časové plány nákladov a zdrojov
- plány rizík
- plány kontrolných mechanizmov a kontrolných procedúr

Vecný obsah plánovacieho procesu
Základom plánovania je etapový model realizácie projektu, ktorý vecný obsah štrukturalizuje do jednotlivých dielčích etáp, skupín činností, blokov činností a jednotlivých úloh previazaných navzájom.
Logický sled činností projektového plánovania:
• Ciele a stratégia (čo sa má dosiahnuť , prečo a ako ?)
• Vecná dekompozícia (čo sa má urobiť ?)
• Dekompozícia organizačnej štruktúry (kto to urobí ?)
• Matica zodpovednosti (kto a za čo bude zodpovedný ?)
• Časové plánovanie (kedy, v akej časovej následnosti ?)
• Plán zdrojov a nákladov (s kým a za koľko ?)
• Plánovanie rizík (čo sa stane ak ?)
Špeciálnym krokom je určenie kontrolného mechanizmu (čo sa bude kontrolovať a ako), napr. porovnanie rozpočtovaných a skutočných nákladov, sledovanie toku hotovosti: cash-flow, sledovanie čerpania zdrojov vzhľadom k plánu, sledovanie zmien podmienok, hodnotenie kvality vykonanej práce, vyhodnocovanie predpokladov pre splnenie koncových termínov, sledovanie disponibility zdrojov,...prostredníctvom bežnej komunikácie, porád, hlásení, vyňatie určitých záležitostí z kompetencie,...

Postup procesu plánovania
Determinovaný cieľmi, právomocami a zodpovednosťou manažérov projektu, zvoleným prístupom, taktikou, pravidlami a postupmi plánov dielčích úloh.
Najdôležitejšie činnosti pri určovaní postupu:
• vytváranie, korekcia a aktualizácia časových plánov
• vytváranie organizačnej štruktúry
• vytváranie, korekcia a aktualizácia plánov nákladov a zdrojov
• predvídanie a analýza možného vzniku rizikových faktorov

Sústava projektových cieľov
Je to štruktúra navzájom previazaných cieľov, zachytávajúcich všetky podstatné súvislosti s uskutočňovanou zmenou (realizovanou projektom).
Ak to nie je dostatočne jasné, tak tento nedostatok (vrcholového vedenia) musí odstrániť manažér projektu hneď na začiatku projekčných prác definovaním cieľového stavu projektu a jeho rozložením na dielčie ciele (podlieha schváleniu zadávateľom).
Zásady pre formulovanie projektových cieľov a stratégie:
• ciele je nutné formulovať tak aby bolo možné priebežne kontrolovať priebeh ich plnenia a vyhodnotiť mieru ich dosiahnutia
• pokiaľ nie sú jasne stanovené a známe ciele projektu nie je možné posudzovať, ktorý variant riešenia problému je optimálny
• pri formulácii projektových cieľov je nutné vždy zvažovať či je ich dosiahnutie reálne
• cieľový stav projektu je treba chápať ako hierarchicky štrukturovaný systém dielčích cieľov (strom cieľov)
• pri formulovaní cieľov je nutné zvažovať všetky dôsledky realizácie projektu - pozitívne i negatívne
Prístup pri určovaní cieľov jednoznačne top-down (od strategických až po operatívne, ktoré sú rozpracovaním strategických na dielčie).
Za ciele v jednotlivých úrovniach sú zodpovední jednotliví členovia projektových tímov na zodpovedajúcich úrovniach. Únosný počet cieľov jedného člena tímu nie je určený (čím je ich však viac tým ťažšie sa im venuje rovnomerná pozornosť)."

voš, Práce obsahuje schémata o rozsahu cca 3 stran.