"Význam malých a stredných podnikov
Národohospodárske funkcie malých podnikov:
a) ekonomické – decentralizácia hospodárskeho systému, výrobno-rastová funkcia, funkcia zásobovania obyvateľstva, stabilizácia konjunktúry, funkcia regionálneho rozvoja,
b) spoločenské – sloboda a stabilita v spoločnosti, vzdelávacia funkcia, ekologická funkcia,
c) politické – stabilita demokracie, objekt politiky.
Small Business Administration (SBA v USA) uvádza: udržiavanie súťaživosti a tým udržiavanie trhového mechanizmu. Malé podnikanie podporuje demokraciu, pretože ekonomická a politická moc sa rozptyľuje, ponúka príležitosť pre sebarealizáciu a rozvoj osobnej iniciatívy, predstavuje veľký a diferencovaný zdroj pracovných príležitostí.
Charta pre malé podniky – záväzok Európskej únie. Táto charta obsahuje záväzky politiky Európskej únie vzhľadom k malým a stredným podnikom: posilniť duch inovatívnosti a podnikavosti, čo umožní európskym podnikom čeliť budúcim výzvam.
Charakteristika malých a stredných podnikov
Klasifikácia podnikov: veľkosť podnikov, predmet činnosti, právna forma, vlastníctvo.
V EÚ sa rozlišujú: mikropodniky – od 0 do 9 zamestnancov a obrat do 2 miliónov €,
malé podniky – od 10 do 49 zamestnancov a obrat do 10 miliónov €,
stredné podniky – od 50 do 249 zamestnancov a obrat do 50 mil €,
veľké podniky nad 250 zamestnancov.
Medzi kvantitatívne kritéria patria: obrat podniku, výška vloženého kapitálu, hodnota vložených výrobných faktorov, zisk podniku, počet zamestnancov.
Podľa charakteru konečného výsledku
• Výrobné podniky – podniky prvovýroby, podniky druhovýroby
• Podniky služieb – obchodné podniky, dopravné, bankové, poisťovacie, podniky ubytovacích a stravovacích služieb, ostatné služby
Tri sektory národného hospodárstva
• Priamy sektor (podniky prvovýroby)
• Sekundárny sektor (spracovateľské podniky)
• Terciárny sektor (služby v najširšom zmysle)
Podľa právnej formy podniku
• Podnik jednotlivca – živnosť
• Personálne – osobné spoločnosti
• Kapitálové spoločnosti
• Zmiešané spoločnosti
• Družstvá
• Verejné podniky
Najvýznamnejším odvetvím na Slovensku je priemysel: priemysel palív, energetika, hutníctvo neželezných kovov, chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a elektronický priemysel, kovospracujúci priemysel, priemysel stavebných hmôt, drevospracujúci priemysel, papier a celulóza, sklo, keramika a porcelán, textilný a odevný priemysel, kožiarsky priemysel, polygrafický priemysel, priemysle potravín a pochutín, tabakový priemysel...
Výhody MSP:
• vytváranie nových pracovných miest,
• väčšie inovačné schopnosti,
• pružná reakcia na zmenu požiadaviek a podmienok,
• lepšia orientácia v malom regionálnom priestore,
• lepšie prispôsobenie sa podmienkam regiónu,
• prístup ku lacnej pracovnej sile,
• prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile,
• prístup k výrobným priestore,
• znalosť infraštruktúry.
Nevýhody MSP:
• obmedzené finančné zdroje,
• nedostatok znalostí v oblasti riadenia podniku,
• nedostatok informácií o trhu a obmedzené zdroje na výskum a reklamu,
• vysoké náklady a diferenciáciu produkcie, nižšia produktivita práce,
• vysoká intenzita práce vlastníka.
Čo sa týka spolupráce medzi malými podnikmi, ide o vytváranie spojenectiev (aliancií) a sietí (networking). Výhody: prístup k novým technológiám a ich spoločné využívanie, lepšie zhodnocovanie podnikových zdrojov, otváranie nových trhov, prístup k novým znalostiam, riešenie problémov s pomocou partnerov, tvorbu nových inovatívnych produktov, lepšie poskytovanie produktov a služieb zákazníkov.
Na malé a stredné podniky majú veľký vplyv externé podmienky podnikania, v ktorých musia podniky fungovať. Ide najmä o vplyvy: Celosvetovo dochádza k výrazným menám v technológiách, menia sa inštitúcie a dochádza k posunom v hodnotách. Globalizácia...
Mení sa charakter konkurencie v medzinárodnom prostredí a rastie vplyv politiky na ekonomiku. Prevažujú tendencie ku koncentrácii... Vzťahy medzi veľkými a malými až strednými podnikmi smerujú do podoby aliancií a symbiózy.
Na trhu sa prejavujú dve odlišné tendencie, pričom jedna smeruje k atomizácii pod tlakom rozmanitosti ľudských potrieb a schopnosťou ich zabezpečovať. Druhá tendencia smeruje k vytváraniu veľkých a vplyvných trhových zoskupení v globálnej ekonomike.
Rastie kúpna sila obyvateľov a zosilňujú sa tendencie pre vytváranie trhu kupujúceho. Prehlbuje sa nerovnomernosť v rozdelení bohatstva.
Výrobcovia musia viac ako doteraz rešpektovať celospoločenské záujmy a celosvetové problémy...
Rastie význam poznania zákazníka – marketingového výskumu. Rastie podiel marketingovo riadených firiem. Rastie vplyv zdokonaľujúcich sa teórií riadenia podnikov. Zlepšujú sa možnosti využitia informačných a komunikačných technológií.
S využitím počítačových sietí a internetu rastie množstvo informácií a ich prístupnosť.
2. Význam strategického riadenia pre úspech MSP: stratégia a strategické plánovanie, prínosy BSC a BOS pre podnik, grafické vyjadrenie.
Plánovanie – proces stanovenia cieľov a postupov ich dosiahnutia:
 identifikáciu východiskovej situácie,
 odhad a ocenenie možností plánovaného rozvoja v priestore a čase,
 stanovenie cieľov, ich vzájomného usporiadania a vzájomných väzieb,
 vypracovanie návrhov, hodnotenia a prístupových postupov pre dosiahnutie uvažovaných cieľov,
 výber vhodného postupu prechodu od východiskového stavu k cieľom podľa definovaných kritérií,
 určenie postupu realizácie zvoleného plánu vrátane adaptácie na meniace sa podmienky.
Plánovanie – základ manažmentu, zvyšuje sa šanca, že sa vyhneme zlej ceste, vychádza zo zisťovania informácií a ich využitia pre stanovenie východiskovej situácie, odhad možností plánovaného rozvoja vo vymedzenom priestore a čase, stanovenie cieľov a ich usporiadaniu, vypracovanie návrhov vhodných postupov a výber kritérií, výber vhodného plánu pre prechod z východiskového do cieľového stavu pri dodržaní požadovaných kritérií a obmedzujúcich podmienok, stanovenie postupu realizácie zvoleného plánu vrátane reakcií na možné zmeny podmienok.
Plánovanie znamená rozhodnúť o tom: aké aktivity musia byť vykonané, v akom poradí je potrebné tieto aktivity realizovať, kedy je potrebné činnosti vykonať, aké zdroje je potrebné vyčleniť, akým spôsobom bude kontrolované plnenie plánu a realizované potrebné zásahy.
Plán predstavuje opis do budúcnosti orientovaných činností, vymedzuje činnosti v čase a priestore a stanovuje zdroje, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie cieľov.
Výhody plánovania:
 podporuje proaktívne konanie, t.j. aktívne ovplyvňovanie chodu vecí,
 pomáha odstraňovať faktor náhody, nakoľko rozmýšľaním sa získava predstava o tom, čo sa má stať
 slúži ako východisko pre alokáciu a efektívne využitie zdrojov,
 umožňuje efektívne vykonávanie činností."

voš, Práce obsahuje grafy a schémata o rozsahu cca 9 stran.