1.	Demokracia – podstata demokracie, etymológia a historický vývoj pojmu, napätie medzi faktom a hodnotou. /Sartori/.

2.	Zdroje demokracie. Prvá, druhá a tretia transformácia. Teória demokratického procesu. /Dahl/.

3.	Klasická aténska demokracia (Aristoteles, Platón).

4.	Vývojový republikanizmus (Marsilius z Padovy).

5.	Protektívny republikanizmus (Machiavelli).

6.	Protektívna demokracia (J. Bentham, J. Mill).

7.	Vývojová demokracia (J. S. Mill).

8.	Socialistická kritika liberálnej demokracie (K. Marx, B. Engels).

9.	Komunizmus a demokracia (marxizmus v 20. storočí, Lenin).

10.Elity a demokracia (klasickí elitári – Mosca, Pareto, Michels; demokratický /konkurenčný/ elitizmus – Schumpeter, elitistické teórie po 2. svetovej vojne)
11.Pluralitná demokracia (A. Bentley, D. B. Truman).
Pluralitná demokracia /Svensson, Surmánek – Gbúrová – Dudinská/.

12.	Participačná demokracia (C. B. Macpherson, B. Barber).

13.	Neokonzervativizmus (G. Sartori, S. P. Huntington).

14.	Neoliberalizmus (Nozick, Hayek).

15.	Sloboda,rovnosť,poriadok.Obtiažnosť demokratického rozhodovania /Janda, Berry/.

16.	Demokracia po rozpade ZSSR (Fukuyama, Callinicos). Liberalizácia strednej a východnej Európy. Demokratizačný proces a jeho predpoklady /Surmánek – Gbúrová – Dudinská/.

17.	Deliberatívna demokracia (prívrženci a kritici nestrannosti, inštitúcie deliberatívnej demokracie, model deliberatívnej demokracie).

18.	Demokratická autonómia (princíp autonómie, dvojitá demokratizácia, model demokratickej autonómie).

19.	Kozmopolitná demokracia (inštitucionálne komponenty kozmopolitnej demokracie, model kozmopolitnej demokracie). Medze demokracie /Schneider – King/.

20.	Demokracia – autoritarianizmus – totalitarizmus /Sartori, Aron/.

"Ľud v masovej spoločnosti
- Keď pojem demokracia vznikol, ľud, na ktorý sa vzťahoval, bol demos gréckej polis, malá pevne previazaná komunita, ktorá fungovala ako kolektívny rozhodovací orgán. My však v tomto období nežijeme v polis, ale v z gréckeho pohľadu v opaku - v megapolis. Nová skutočnosť si vyžaduje aj nové pomenovanie a tak sme v tejto súvislosti začali hovoriť o masovej spoločnosti.
- Megapolis je zoskupenie intenzívne potláčajúce oproti gréckej polis zmysel pre individuálne uplatnenie sa, vyvoláva atomizáciu, depersonalizáciu a anonymitu. Zrýchlilo sa tempo horizontálnej mobility, stále menej ľudí zomiera na mieste, kde sa narodili, čo vedie k vykoreneniu komunít. Ďalším sprievodným javom je aj prechod od vidieckeho spôsobu života na mestský. Pri použití slova masová spoločnosť je potrebné rozlišovať jej dva významy. Prvým je sociologické ponímanie, druhým politická teória masovej spoločnosti. Prvé politologické práce v tejto oblasti publikovali Gasset, Jaspers a Hannah Arendtová. Filozofia Gasseta bola aristokratická v gréckom zmysle slova - vyzdvihovala dokonalosť. Gasset chápal aristokraciu asketicky, ako príkladných ľudí a definoval ich povinnosťami, nie právami. Masového človeka prirovnal k pôžitkárskemu dedičovi šľachtických rodín. Podľa Arendtovej práve masy umožnili vznik totality, ale podobne ako Gasset nestotožňuje tiež masy s nižšou robotníckou triedou. V jej chápaní pochádzajú zo všetkých tried. Podľa Kornhauserovej teórie masovej spoločnosti možno atomizujúcu spoločnosť ľahko uviesť do pohybu a manipulovať. Masová spoločnosť môže podľahnúť ovládnutiu charizmatickou osobnosťou a stáva sa objektom totálnej manipulácie. Človek sa snaží prekonať svoj strach sprevádzajúci sebaodcudzenie buď apatiou, alebo naopak aktivizmom. Erich Fromm si v súvislosti s problematikou masovej spoločnosti položil otázku: „Necharakterizuje našu dobu strach zo slobody a teda latentný únik od slobody? Je sloboda je príliš ťažké bremeno, znamená prílišnú zodpovednosť?"

Moc ľudu a moc nad ľudom
- Moc je pojmom politickým a nie ako by sa mohol niekto domnievať etickým. Moc nie je sloboda. Macpherson definoval moc ako: „schopnosť indivídua používať a rozvíjať svoje neodmysliteľné ľudské možnosti“.
- Pokiaľ ide o moc, rozhodujúci je rozdiel medzi jej titulárnym nositeľom a skutočným vykonávateľom. Moc znamená exercitium - vykonávanie moci. Svetský monarchovia v boji s cirkvou potvrdzovali svoju nezávislosť tak, že formulku (všetka moc pochádza od Boha) nahrádzali formulkou (všetka moc pochádza z ľudu). Titulárne právo na moc znamená o niečo viac ako nominálne udelenie moci, viac ako nominálna moc. Stredoveká doktrína si kládla za ciel preklenúť priepasť medzi nominálnou mocou a vykonávaním moci za pomoci zastupovania. No v Rousseauovom období už táto zásada zastupovania bola sčasti prekonaná a on sám zdôrazňoval, že ľud sa nemá vzdávať vykonávania moci a nemá ju delegovať. Samotné voľby ešte nevytvárajú zástupcu a ak predpokladané zastupovanie nie je zabezpečené, voľby bez možnosti výberu sú podvod.
- Moderné demokracie sa zakladajú na:
a) obmedzenej vláde väčšiny;
b) volebných postupoch ;
c) zastupiteľskom postúpení moci

- Aby sa demokracia mohla uskutočniť, titulárne pripísanie moci a jej skutočné vykonávanie nezostávajú v tých istých rukách. Voľby nie sú vždy nevyhnutne slobodné a reprezentácia zasa bezpodmienečne tá pravá.

Obmedzená vláda väčšiny
- Vláda väčšiny je tézovitá skratka vlády obmedzenej väčšiny, ohraničenej väčšiny, ktorá rešpektuje práva menšín. V celých dejinách ľudstva väčšiny, či už náboženské, etnické, politické prenasledovali menšiny, niekedy ich dokonca aj vyhladzovali.
- Sloboda nie je pre človeka ničím, ak nezahŕňa v sebe právo pridŕžať sa postojov a obhajovať názory, s ktorými väčšina nesúhlasí. Ak väčšina nad mieru využíva svoje právo, systém ako taký prestane fungovať ako demokracia. Ak sa väčšina nemôže zmeniť na menšinu, tak o takejto väčšine nemôžeme hovoriť ako väčšine demokratickej a teda ani systém, ktorého pravidlom hry je väčšinový princíp.

Chápať termín etymologicky znamená chápať termín v pôvodnom význame. Pojem demokracia znamená v pôvodnom význame „vládu ľudu“. Prirodzene sa tak vynára otázka „Kto je to ľud?“. S odpoveďou na túto otázku sú spojené nasledovné problémy:
1) Ľud ako kritérium väčšiny je iba pracovnou definíciou.
2) Ľud nemôže zahŕňať doslova každého; nemožno ho však ani redukovať na väčšiu časť občanov.
3) Ľud sa delí na väčšinu a menšinu v procese rozhodovania, aby sa dali robiť rozhodnutia.
4) Ak sa kritérium väčšiny zmení na vládu absolútnej väčšiny, vylúči sa časť ľudu. Naopak, demokracia chápaná ako uplatnenie vlády väčšiny, obmedzenej právami menšín, zodpovedá ľudu vcelku, t.j. celkovému súčtu väčšiny a menšiny. Práve preto, že vláda väčšiny je obmedzená, všetci ľudia (všetci, ktorí majú právo voliť) vždy patria do „demos“.

Sartori vymedzil 6 interpretácií pojmu ľud:
1) Ľud vo význame každého. - Ľud v zmysle občanov demokracie nemôže zahŕňať doslova každého. Podľa toho by demokracia nikdy neexistovala a ani by nemohla existovať. V antickom Grécku sa napríklad vylučovali ženy, otroci, cudzinci; v súčasnosti vylučujeme mladistvých, mentálne postihnutých, ľudí odsúdených za kriminálne delikty, tých ktorí nie sú občanmi štátu, a ľudí s prechodným pobytom. Nakoľko môže a má byť „ľud“ otvorený pojem?

2) Ľud vo význame neurčenej väčšej časti, mnohých.- Ľud znamená nejakú neurčenú veľkú časť, mnohých. Kritérium ľud v zmysle „veľké množstvo“ alebo „väčšina“ jednoducho nie je možné. Demokracia znamená aj procedurálnosť, a ľud v zmysle veľkého množstva je pojem, ktorý kladie nesplniteľnú procedurálnu požiadavku: zakaždým stanoviť, koľkí tvoria ľud, alebo koľkí postačia, aby sa dalo hovoriť o ľude. T.j. mnohí vo vzťahu k akému celku?

3) Ľud vo význame nižšej triedy. - Koriguje neurčitosť pojmu „ľud vo význame mnohí“ rozhodnutím, že mnohí zahŕňajú nižšiu triedu, najmä nemajetných a/alebo pracujúcich. Toto tvrdenie je však ťažko obhájiteľné, pretože aj vylúčenie niektorých musí mať procedurálnu povahu. T.j., moje vylúčenie dnes nebráni môjmu prijatiu zajtra. Naopak ľud v zmysle nižšej triedy postuluje trvalé vylúčenie: každý, kto nepatrí k nižšej triede, je vylúčený navždy.

4) Ľud vo význame neoddeliteľného, organického celku. - Ľud je chápaný v jed. čísle (holisticky) ako jedn. nedeliteľný celok s jednotnou vôľou. Táto interpretácia umožňuje ospravedlniť akýkoľvek pol. systém vrátane tyranie, totality a autokracie - indivíduum tu nemá žiadnu hodnotu. V mene celku môže byť zničený každý a všetci, jeden po druhom."

vysoká, Práce obsahuje malou tabulku.