1.

Úvod

2.	Stáří a stárnutí

2.1	Stárnutí a zdraví

2.2	Stárnutí v budoucnosti

2.3	Životní postavení lidí třetího věku

3.	Chudoba a rodinné zázemí

3.1	Solidarita mezi generacemi

3.2	Zanedbávání

3.3	Špatné zacházení

3.4

Násilí

4.	Omezení chudoby u starších lidí

4.1	Sociální zabezpečení

4.2	Přístup k vědomostem, vzdělaní a školám

4.3	Zabezpečení prostředí, které poskytuje možnosti a podporu

5.

Závěr

6.

Praxe

7.	Organizační struktura úřadu

8.	Zdravotní postižení

9.	Popis realizovaných aktivit

10.	Formy kompenzace

10.1	Snížené pohybové schopnosti

10.2	Narušená schopnost dorozumívání

10.3	Omezená schopnost vykonávat základní životní úkony

11.	Celkové hodnocení realizované praxe

„3.1 Sociálne zabezpečenie
Opatrenia na zabezpečenie príjmu a opatrenia sociálnej ochrany/sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové, alebo nie, zahrňujú neformálne ako aj vysoko štruktúrované programy. Sú súčasťou základnej ekonomickej prosperity a sociálnej súdržnosti.Globalizácia, programy štrukturálnych úprav, fyzikálne obmedzenia a narastajúca populácia starších ľudí sú často vnímané tak, akoby vyvíjali tlak na formálne systémy sociálej ochrany/sociálneho zabezpečenia. Udržateľnosť v poskytovaní primeraného príjmového zabezpečenia je veľmi dôležitá. V rozvojových krajinách s obmedzenými formálnymi systémami krytia sociálnej ochrany/sociálneho zabezpečenia sú populácie vnímavé voči otrasom trhu a individuálnym neštastiam, ktoré vystavujú záťaži neformálnu podporu rodiny.
V krajinách s transformujúcimi sa ekonomikami ekonomická transformácia ochudobnila celé segmenty obyvateľstva, najmä starších ľudí. Ak k tomu došlo, hyperinflácia spôsobila, že sa dôchodky, invalidné poistenie, nemocenské dávky a úspory stali takmer bezcennými.Na vyriešenie feminizácie chudoby najmä u starších žien sú potrebné zodpovedajúce opatrenia sociálnej ochrany/sociálneho zabezpečenia. Pomoc zo strany obce, občianska výpomoc, svojpomoc v rámci občianskych združení, záujmových združení má tiež svoje nezastupiteľné miesto v rámci vyrovnávania sa so stárnutím a jeho dôsledkami.Sociálnu politiku voči starším občanom realizujú aj zamestnávatelia vo vzťahu k bývalým zamestnancom, ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku a to umožnením ich účasti na vlastných kultúrnych, spoločenských, rekreačných a iných akciách a na závodnom stravovaní v rámci ich sociálnyvh programov. Občianskym združeniam, ktoré vyvíjajú verejno-prospešnú činnosť v oblasti sociálnej a humanitárnej pomoci bývajú spravidla poskytované príspevky zo štátneho rozpočtu formou grantov na základe predložených projektov.
Vplyvom demografických zmien v spoločnosti, ktorých následkom je okrem iného kríza priebežne financovaných dôchodkových systémov, je potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie ich finančnej stability, zároveň však na zabezpečenie primeranej životnej úrovne dôchodcov.
Jedným zo základných predpokladov reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike bolo zavedenie sociálneho poistenia popri už existujúcom systéme štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci. Národná rada Slovenskej republiky schválila v máji 2002 zákon č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.júla 2003, ktorý predstavuje komplexné riešenie prebudovania sociálneho zabezpečenia a utvorenie sociálne spravodlivého systému založeného na osobnej participácii občana, sociálnej solidarite a garancii štátu. Účinnosť zákona č.413/2002 Z.z. bola posunutá na 1. januára 2004.
Zásadnou zmenou, ktorú zákon 413/2002 Z.z. upravuje v oblasti dôchodkového poistenia, je sprísnenie podmienok nároku na dôchodkové dávky,predovšetkým vyrovnanie dôchodkového veku žien a mužov v časovom horizonte rokov 2004 až 2020.Podľa v súčasnosti platných predpisov je dôchodkový vek u muža 60 rokov a u žien 53 až 57 rokov podľa počtu vychovaných detí. Predĺžuiúca sa stredná dĺžka života, rovnako ako pokles pôrodnosti, klesjúce indexy závislosti osôb v produktívnom veku a neustále sa zvyšujúci index stárnutia obyvateľstva spôsobujú finančnú nestabilitu dôchodkového systému financovaného priebežným spôsobom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné hľadať nové spôsoby, ako udržať dôchodkový systém finančne stabilným tak, aby bol schopný vyplácať dôchodkové dávky súčasným dôchodcom. Jedným z riešení bola úprava jedného z rozhodujúcich parametrov dôchodkového systému,ktorý má výrazný vplyv na príjmy a výdavky v dôchodkovom poistení, t.j. úprava dôchodkového veku.“