1.	Velká Británie

2.

Francie

3.

Itálie

4.	Zhodnocení a zobecnění

" Dovolil by som si, po preštudovaní týchto faktorov ako aj po zhodnotení ekonomickej situácie a faktorov ju popisujúcich ( export, import, HDP, HDP na obyvateľa, suma PZI, nezamestnanosť, ekonomický blahobyt ) v jednotlivých krajinách dnešného sveta, označiť obchod za hlavný nástroj tvorby a rozvoja moderných ekonomík. Krajiny s najväčším podielom otvorenosti a obratom obchodu na obyvateľa ( Singapur, Hong Kong, Luxembursko, Japonsko, USA, Veľká Británia ) sú zároveň najdznamickejšie rozvíjajúce sa ekonomiky a sú centrami svetovej ekonomiky. Naopak krajiny dlhodobo uplatňujúce protekcionistickú obchodnú politiku sa boria s vážnymi ekonomickými problémami ( nezamestnanosť, kríza vnútorných a vonkajších financií, vysoké dane, byrokracia, neefektívny systém prerozdelovania atď ) To všetko je spôsobené tým, že odbúravaním zahraničnej konkurencie sa všetky motivačné prvky na zefektívnenie priemyselnej výroby, teda znižovania nákladov, alebo motivácie na inovačné investície odbúrali. Tak sa následne ekonimika stáva zaostalou, jej rast sa spomaluje, objem reálnych peňazí, hodnota exportu znižuje, celková cenová hladina rastie, nezamestnanosť stúpa. Východisko z takejto situácie je veľmi náročné a väčšinou si žiada rad nepopulárnych opatrení sprevádzaný poklesom životnej úrovne obyvateľstva a rastom nezamestnanosti. Úspešne prevedená reforma a otvorenie sa ekonomiky, teda voľný pohyb tovaru a kapitálu, by mal nakoniec znamenať pod týmito konkurenčnými podmienkami lacnejšie tovary, služby, následné zhodnotenie meny, najvhodnejšie výrobkové portfólio v štáte. To znamená, že napr. na Islande sa nebudú pokúšať postovať citróny a na Slovensku už neuvidíme pri Vranove nad Topľou pole plné krpatých slnenčníc. Celkovým výsledkom by mala byť medzinárodná deľba práce, fungujúca efektívne a prirodzene. Fungujúca obchodná výmena by zabezpečila dostatok slnečníc pre Slovensko, lebo niekde, kde sa im výborne darí by jej pestovatelia vedeli, že dopyt po ich plodine je, a že nemusia a nechcú, lebo sa im to neoplatí, chovať ovce a učiť sa ako z ich mlika variť žinčicu, lebo tú v prípade záujmu môžu získať lacnejšie, s menšou námahou zo Slovenska. Tak by sa dosiahla vysoká miera špecializácie, navyše by odvetvie fungovalo pri produkcií s najnižšími nákladmi, teda pri konečnom raste reálnych miezd a zvyšovaní spotreby a úspor. "