"Chudobné krajiny ďaleko zaostávajú aj v možnostiach vzdelania, a tak sú deti žijúce v týchto krajinách často odsúdené na život v chudobe. Tento nedostatok vzdelania sa odráža v gramotnosti obyvateľstva. Kým v siedmich z deviatich najbohatších krajín je 100-percentná gramotnosť ( v ďalších dvoch je 96- a 97-percentná), v 18 najchudobnejších krajinách je úroveň gramotnosti od 81 do 16 percent, pričom v desiatich z nich je nižšia ako 50 percent.
Ale aj obyvatelia bohatých krajín pociťujú určité nevýhody. Kým tí, ktorí žijú v chudobných krajinách, môžu trpieť nedostatkom jedla, z tých, ktorí majú hojnosť, sa stále viac ľudí prejedá na smrť. Kniha Food Fight (Boj s jedlom) uvádza, že „podvýživou ako hlavný svetový problém s jedlom nahradilo prejedanie sa a nadmerné pitie“. V časopise The Atlantic Monthly sa píše: „ V súčasnosti je asi 9 miliónov Američanov, chorobne obéznych, čo znamená, že majú nadváhu zhruba 45 kilogramov alebo aj viac, a ťažkosti spojené s hmotnosťou vedú v tejto krajine k tomu, že ročne predčasne zomrie približne 300 000 ľudí.“ Ten istý článok upozorňuje, že „obezita možno čoskoro predbehne hlad a infekčné choroby a vo svete sa stane najpálčivejším problémom verejného zdravia“.
Je pravda, že obyvatelia bohatých krajín majú vyššiu životnú úroveň, no zároveň môžu pripisovať väčší význam vlastníctvu než vzťahom, preto kladú príliš veľký dôraz na to, aby mali, a príliš malý na to, aby žili. Majú tiež tendenciu posudzovať dôležitosť a hodnotu človeka podľa toho, aké má zamestnanie, plat alebo čo vlastní, namiesto toho, aby si všímali jeho vedomosti, múdrosť, schopnosti či jeho kladné vlastnosti.
Nemecký spravodajský časopis Focus v článku s názvom „Čo tak mať trochu menej?“ zdôrazňuje, že šťastie prináša jednoduchý spôsob života. V tomto článku sa píše: „Väčšina obyvateľov západného sveta nie je teraz o nič šťastnejšia než pred desiatkami rokov napriek tomu, že ich krajiny začali náhle prosperovať... Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa celým srdcom zameriava na hmotné veci, bude nešťastný.“
Skutočnosti teda svedčia o tom, že oba svety, svet bohatých i svet chudobných, majú svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Kým svet chudobných je možno príliš jednoduchý, svet bohatých môže byť zas príliš zložitý. Bolo by veľmi užitočné, keby sa tieto dva svety mohli jeden od druhého učiť. Ale je realistické myslieť si, že sa niekedy taká dokonalá rovnováha dosiahne?
Keď sa na to pozrieme z ľudského hľadiska, môže sa vám zdať, že dosiahnutie tohto vysnívaného cieľa je jednoducho nad ľudské schopnosti. A história to len potvrdzuje. Situácia však ani zďaleka nie je beznádejná. Stámilióny ľudí na celom svete bojujú s extrémnou chudobou a usilujú sa prežiť zo dňa na deň. Je očividné, že ľudstvo potrebuje spravodlivú vládu, ktorá sa nikdy neskazí a ktorá naozaj túži odstrániť túto nespravodlivosť. Taká vláda musí mať tiež moc na to, aby svoje dobré zámery dokázala uskutočniť. Je však realistické očakávať, že takú vládu vytvoria ľudia?"

Psané formou eseje.