1.

Úvod

2.

Situácia

3.	Česko a Slovensko

4.

Slovensko

5.	Česká republika

6.

Poľsko

7.

Maďarsko

8.

Záver

9.	Bibliografia

10.	Grafy – zdrojové údaje

11.

Přílohy

"Slovensko
Po rozdelení ČSFR sledovalo Slovensko svoju vlastnú ekonomickú koncepciu, zameranú na sociálne trhové hospodárstvo.
Po roku 1993, kedy dozneli následky rozdelenia, nastal ekonomický rast ktorý sa pohyboval nad hranicou 4% až do roku 1998. Túto etapu rastu môžeme rozdeliť na dve obdobia, pričom rast v prvom období, to jest v rokoch 1994-1995 bol zabezpečený proexportnými opatreniami, pri zachovaní stabilného makroekonomického rámca vďaka reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politike.[1, str. 383] Druhé obdobie, ktoré zahrňuje roky 1996-1998 sa označuje aj ako obdobie nerovnovážneho rastu. Je spojené s obdobím vlády Vladimíra Mečiara. Prichádza k odklonu od liberálnej koncepcie hospodárskej ekonomiky a do popredia sa dostáva skôr keynesovské chápanie vykonávania hospodárskej politiky. Tento nie príliš šťastne zvolený smer preferoval namiesto udržovania stability a makroekonomickej rovnováhy rýchly, lacný a poplatný cieľ zvýšenia eknomického rastu uvoľnením fiškálnej politiky. Zvyšovanie štátnych výdavkov podporovalo domáci dopyt, ktorý rástol neúmerne k rastu HDP. Naviac „štruktúra investícií v SR v tomto období nedáva záruku ani rýchlej návratnosti, ani proexporntého účinku týchto investícií.“[1,str.384]. Keďže vlastné zdroje nedokázali pokryť rastúci dopyt, odrazilo sa krytie dopytu zo zahraničných zdrojov v platobnej bilancii tohto období, kde v roku 1998 dosiahol podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP 10%.
Ku koncu roku 1998, najmä z dôvodu výmeny politických špičiek vo voľbách, vznikla možnosť reálnejšie a zodpovednejšie posúdiť a následne odsúdiť bývalú hospodársku politiku minulej vlády a dostať do popredia otázku stabilizácie makroekonomickej rovnováhy aj za cenu spomalenia rastu. V záujme tohto cieľa boli realizované opatrenia zamerané na zníženie domáceho dopytu, zníženie schodku obchodnej bilancie a konsolidáciu rozpočtu a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Veľkým problémom Slovenska ostáva nezamestnanosť. Môžeme pozorovať, že oproti Maďarsku, kde prebehla tzv. postupná privatizácia, je nezamestnanosť v ostatných krajinách kde sa privatizácia uskutočnila formou šoku pomerne vysoká. Najhoršie výsledky spomedzi pozorovaných krajín dosahuje práve Slovensko. Dôvody tejto vysokej nezamestnanosti môžeme hľadať práve v nedokonalej reštrukturizácií podnikov – v nedostatočne vytvorenej a životaschopnej podnikovej sfére.

Česká republika
Česká republika pokračovala v kupónovej privatizácií. V rokoch 1994 zaznamenala hospodársky rast, ktorý sa začal spomaľovať v roku 1996. Rok 1997 bol už prejavom recesie, ktorá trvala až do konca roku 1999. Dôvody tejto recesie môžeme hľadať v príliš reštriktívnej menovej politike alebo ako následok menovej krízy v roku 1997. Jedným z možných vysvetlení je aj také, že Česká ekonomika zažila časť ekonomického cyklu ako je to bežné vo vyspelých trhových ekonomikách. Recesia v rokoch 1997-1999 sa prejavila aj v raste nezamestnanosti, ktorá od roku 1999 neklesla pod 9%. Po prijatí stabilizačných opatrení na trhu práce sa nezamestnanosť ustálila v rozmedzí medzi 8-9%. V roku 2000 zaznamenala česká ekonomika rast 3,1%, ktorý súvisí s oživením ekonomiky z dôvodu uvoľnenia fiškálnej politiky a zníženia úrokových sadzieb. Česká ekonomika sa podobne ako Poľsko stala obľúbenou krajinou investorov, keď v roku 1997 dosiahol podiel priamych zahraničných investícií 15,5% HDP. Stále je to však málo v porovnaní s Maďarskom, ktoré dosiahlo v tom istom roku podiel 36,2% HDP. Podiel priamych zahraničných investícií na Slovensku pritom v tom istom roku predstavoval podiel len 5,8% HDP."

Práce obsahuje velké množství grafů. S nimi má práce 13 stran.