1.

Úvod

2.	Metodika práce

3.	Kapitola 1: Jak se z mastaby vyvinula pyramida

4.	Kapitola 2: Teorie postupů staveb pyramid

5.	Kapitola 3: Pyramidy

a) Stará říše: 3. dynastie (Džoserova pyramida, Sechemchetova pyramida, Stupňovité pyramidy pri Zawíjet el-Arjáne, Rozřezaná pyramida, Alessandrovo dílo, Meidúmska pyramida)
b) Stará říše: 4. dynastie (Snofruové pyramidy, Gízské pyramidy - Velká Chufuova pyramida, Rachefova pyramida, Menkaureho pyramida, Radžedefova pyramida, Šepsekafova pyramida)
c) Stará říše: 5. dynastie (Weserkafova pyramida, Abúsírské pyramidy - Sahureho pyramida, Neferirkarého pyramida, Niuserého pyramida, Džekarého pyramida, Wenisova pyramida) d) Stará říše: 6. dynastie (Tetiho pyramida, Pyramida Pepiho I., Merenreova pyramida, Pyramida Pepiho II.)
e) První přechodné období: 6. nebo 8. dynastie (Ibiho pyramida)
f) Střední říše: 11. dynastie (Pyramida Mentuhotepa Nebhepetreho)
g) Střední říše: 12. dynastie (Pyramida Amenemheta I., Pyramida Senusreta I., Pyramida Amenemheta II., Pyramida Senusreta II., Pyramida Amenemheta III., Pyramida Senusreta III., Mazgúnske pyramidy, Abúrawášská anonymní pyramida)
h) Střední říše: 12. nebo 13. dynastie (Sakkarská anonymní pyramida)
i) Střední říše: 13. nebo 14. dynastie (Chendžerova pyramida)

6.	Kapitola 4: Texty pyramid

7.	Kapitola 5: Arabští historici

8.	Kapitola 6: První písemné zmínky o pyramidách

9.	Kapitola 7: Dobrodruhové a hledači pokladů

10.	Kapitola 8: Příchod egyptologů

11.	Kapitola 9: Vykrádání pyramid

"Postup stavby Chufuovej pyramídy podľa Ludwiga Borchardta

Veľká – Chufuova pyramída mala mať pôvodne len jednu hrobovú komoru vytesanú do skaly a k tej viedla šikmá chodba. Skôr, ako však dokončili túto komoru, sa staviteľ rozhodol zmeniť plán. Podľa neho mala mať pyramída väčšie rozmery a hrobová komora mala byť nad zemou, to znamená priamo v stavbe, ktorej jadro už bolo hotové. Preto sa musel zmeniť aj smer chodby, ktorá viedla smerom nahor tak, že chodba odbočovala vodorovne približne vo výške hrobovej komory, pričom bolo treba preraziť už dokončenú časť jadra stavby. Potom znova zmenili plán, podľa ktorého vybudovali „Veľkú galériu“. Veľká galéria je rozšírená časť šikmej chodby a v poradí tretia hrobová komora s celkom nepochopiteľným nakopením odľahčovacích komôr nad krovom.

To, čo Borchardt považoval za nepochopiteľné, pochopiteľné je, pretože na tretej pohrebnej komore ležali dve tretiny masy pyramídy, ktoré by ju boli zavalili a preto bolo treba rozviesť tlak. Egyptskí architekti tento problém vyriešili tak, že nad krov hrobovej komory vždy umiestnili dva veľké kvádre so šikmými stenami, ktoré sa o seba opierali v tupom uhle a tvorili tak akúsi obrovskú strechu. Táto strecha však postačovala len pri menších pyramídach. Pri Chufuovej to chcelo umiestniť strechu vyššie. Tým tlak pôsobil na prázdny priestor nad komorou, ktorý bol vystužený kamennými priečkami.

Veľká pyramída má asi dva milióny dvestopäťdesiat tisíc kamenných kvádrov. Podľa správ sa kvádre lámali tak, že sa do steny lomu vydlabala diera. Keď bola dosť hlboká, vrazil sa do nej drevený klin, ktorý a polieval vodou dovtedy, kým nenapučal a neroztrhol skalu.
Pravdepodobne však robotníci vytesávali kvádre priamo zo steny lomu dlátami terasovito od vyššej vrstvy k nižšej (vieme to, pretože niekoľko takých, ešte neoddelených kvádrov sa dodnes zachovalo v mokkatamských a asuánskych kameňolomoch; a taktiež sa našli laná, po ktorých ich spúšťali do údolia) Tieto balvany potom ručne otesávali medeným dlátom. Na stavenisko ich dopravovali loďami po Níle a potom drevenými saňami alebo po valcoch na súši. Potom kvádre začali ukladať na seba.
Na vyššie stupne ich kládli týmto spôsobom: pod dlhý kamenný blok podložili robotníci dva trojboké hranoly do bezprostrednej blízkosti ťažiska kvádra. Na jednej strane tento blok stlačili, takže váha ležala na jednom hranole a pod druhý hranol, ktorý bol teraz voľný, vložili kamennú dosku. Potom váhu bloku preniesli na tento druhý hranol a podložili prvý atď.. Pod kvádre, pri ktorých sa moment páky nedal využiť, dávali zasa drevené kolísky, ktoré umožňovali vychyľovať kváder zo strany na stranu, pričom uvoľnenú časť podkladali drevenými klinmi.
Tieto „stroje“ sa umiestňovali buď na stupne pyramíd alebo na šikmú rampu postavenú k stene pyramídy. Pozostatky takýchto rámp sa zachovali pri pyramíde kráľa Amenemheta I. v Lište a pri pyramíde kráľa Huneja v Mejdúme.

Pri stavbe boli robotníci zadelení do skupín po 800 až 1000 mužov a každá skupina mala svoje meno. Napríklad „ Mužstvo Chufu prebúdza lásku “ , alebo „ Mužstvo Biela koruna Chufuova je mocná“. Byty a stravu im zabezpečovali pisári, ktorí taktiež viedli dlhé záznamy o kvádroch, prevádzkach atď. .... Jedlo robotníkov pozostávalo väčšinou z reďkvy, cibule a cesnaku.

Postup stavby pyramíd Strednej ríše

Pyramídy Strednej ríše mali rovnaký výzor a funkciu ako predošlé pyramídy. Odlišovali sa takto:

• boli štíhlejšie a vznosnejšie
• sklon ich stien dosahoval až 56°
• veľmi sa nedbalo na umiestnenie vchodových chodieb. Chodby nesmerovali vždy na sever, ale niekedy na juh alebo západ
• ich podzemie je tvorené zložitým bludiskom chodieb a komôr. Panovníci si totiž uvedomili, že interiér predchádzajúcich pyramíd neuchránil telá a poklady panovníkov.
• sarkofágy boli ukryté na najneobyčajnejších miestach
• najväčší rozdiel bol v ich konštrukcii. Boli síce obložené vápencovými kvádrami, no už boli stavané zo štrku a hliny. Stavebný materiál už neboli veľké otesané kvádre, ale nepálené tehly a kamenná drvina.

Stavba pyramídy z hliny si nevyžadovala toľko práce a robotníkov. Väčšie nároky sa kládli na dôvtip architektov. Keďže kamenné kvádre na sebe držali vlastnou hmotnosťou, bolo treba vynájsť nový spôsob a techniku na výstavbu novej pyramídy.
Na podlaží vymerali rozmery základne a narobili na nej kamenné priečky v podobe mriežky. Takto vytvorenú kostru vyplnili tehlami, štrkom a pieskom. Materiál dopravovali saňami, alebo v košoch po hlinených rampách ako pri kamenných pyramídach. Osobitnú starostlivosť venovali povrchovým vrstvám, aby ich výstupky spoľahlivo udržali obkladové kvádre. Spodok pyramídy zvykli obložiť žulou a na vrchol dávali žulový pyramidion."

Je velká škoda, že práce neobsahuje seznam použité literatury.