1.

Úvod

2.	Vymezení pojmu ctnost

3.	Milétská škola

4.	Démokritos

5.

Sokrates

6.	Aristoteles

7.

Epikúros

8.

Závěr

"Veľmi významnú úlohu v rozvoji etiky zohrali sofisti, považovaní za platených učiteľov múdrosti. Za svoj cieľ si kládli naučiť ľudí správne myslieť, správne hovoriť a správne konať. V oblasti etiky nastoľujú problém kladnej a zápornej hodnoty ( pre jedných je čosi dobrom a pre druhých je to isté zlom, napr. pre roľníka je dobrá úroda dobrom, ale pre obchodníka zlom), takže jedna vec sa javí dvojako, je teda dobrom aj zlom, ale nie z jedného a toho istého hľadiska.
„Protagoras z Abdery (480-360 p.n.l.), Gorgia z Leontíny (483-375 p.n.l.), Prodikus (470-360 p.n.l.), ktorý bol pravdepodobne aj Sokratovým majstrom, upustia od štúdia vesmíru, sveta, prírody a sústredia sa na človeka, ktorého označia za „mieru všetkého“. Od kozmológie sa takto prejde k antropológii. Je pravdou, že sofisti nepostavia etiku hneď na prvé miesto, avšak po gnozeológii patrí etike v ich filozofii úctyhodné druhé miesto. Najviac zo všetkého sa zaujímali o problematiku dobra a zla. Najvyššiu cnosť videli v praktickej funkčnosti.“
U ďalšieho významného gréckeho filozofa Sokrata (469-399 p.n.l.) sa stretávame s ďalšími formami cností. Jeho pôvodnými učiteľmi boli sofisti a Anaxagorás, no v skutočnosti bol samouk, samostatný a pôvodný mysliteľ, ktorý si vytvoril samostatnú metódu filozofovania. „Filozofia v Sokratově pojetí není spekulativním zkoumaním přírody, ale učením o tom, jak se má žít.“ Zmyslom jeho života bolo etické zmýšľanie, údajne práve on bol prvý , kto začal uplatňovať termín „ethos“ . Podľa Sokrata je mravnosť podmienená úrovňou poznania, teda zdôrazňoval jednotu múdrosti (vedenia) a mravnosti. A od poznania závisí aj cnosť, to znamená, že je úzko spätá s pravdivým a pravým poznaním. Podľa Dušana Machovca z diela Dějiny antické filozofie, vrcholným cieľom Sokratových individuálnych etických snáh, je dosiahnutie blaženosti (eudaimonia), predpokladom ktorej mu je „cnosť“. Sokrates rozlišoval tri základné cnosti: striedmosť, ktorá súvisí s s poznaním a ovládaním vášní, udatnosť, ktorá súvisí s poznaním prekonávania nebezpečenstva a spravodlivosť, ktorá súvisí s poznaním a zachovávaním zákonov. Z toho všetkého potom vyplýva: „Jedinou cnosťou je podľa neho poznanie .Ostatné cnosti ako odvaha, miernosť, spravodlivosť, milosrdenstvo sú medzi sebou úzko spojené, prenikajú sa navzájom, až sa napokon zjednotia v pojme „ dobro“. Dobro je šťastím, zlo je nešťastím. Cnostný človek je šťastný. Najvyšším šťastím je hľadať múdrosť. Múdry človek ale musí ovládať svoje vášne, aby sa nestal ich otrokom: „Ovládaj sa, nebudeš ovládaný!“ "

Práce náležitě pracuje s přímými citacemi.