1.

Úvod

2.	Konflikt v Kosově

2.1	Operace aliance

2.2	Zdroje a příčiny konfliktu

2.2.1

Politické souvislosti

2.2.2

Sociálně-ekonomické souvislosti

2.2.3

Ideologické souvislosti

2.2.4

Náboženské souvislosti

2.3	Kosovo po vojenském zásahu

2.4	Volby v Kosově

3.

Závěr

"Kosovský konflikt vychádza z mnohých zjavných aj skrytých zdrojov a príčin, ktorých prepojenosť sťažuje ich poznanie. Položenie dôrazu na niektorú z nich, ako určujúcu, vychádza veľmi často viac z ideového zámeru než z reálnej situácie a môže viesť k nesprávnym záverom. Ako v prípade veľkej väčšiny podobných konfliktov jeho zdroje a príčiny nemožno presne špecifikovať a určiť rozhodujúce. Skôr je vhodné hovoriť o komplexe dôvodov, ktoré tvoria vnútorne nesúrodý a vyvíjajúci sa celok smerujúci k stavu, keď "normálne" riešenie problémov nie je možné a pristupuje sa k extrémnym riešeniam. Tento náčrt vymedzenia dôležitých zdrojov a príčin konfliktu sa usiluje postihnúť nosné tendencie, ktoré vyústili do stavu, z ktorého nebolo návratu, a ktorý je stále nevyriešený.
Zdroje kosovského konfliktu môžeme vymedziť najmä v týchto oblastiach:
1.2.1 Politické súvislosti
Juhoslovanská ústava z roku 1974 síce neuznala Kosovo ako siedmu juhoslovanskú republiku, ale fakticky tento status Kosovo malo. Kosovo malo vlastnú ústavu, parlament, vládu a dokonca právo uzatvárať medzinárodné zmluvy. Nemalo ale právo na samourčenie. Aj tieto práva ale v tomto období vyvolávali kontroverzné reakcie. Niektoré srbské sily toto považovali za faktické rozdelenia Srbska a existovala aj požiadavka na vytvorenie kosovskej republiky v rámci Juhoslávie. Po roku 1980 (po Titovej smrti), sa problém ďalej vyhrocoval. Na obidvoch stranách vzrastal nacionalizmus, čo obojstranne zvýšilo odchod obyvateľstva z oblasti. Srbi sa sťažovali na diskrimináciu zo strany albánskej väčšiny a začali sa spontánne organizovať na svoju obranu. Nástup srbského nacionalizmu je pevne spojený s politickou kariérou Slobodana Miloševiča, ktorý využil vzrastajúcu nespokojnosť kosovských Srbov so situáciou v Kosove. V apríli 1987 navštívil Miloševič vo funkcii šéfa srbských komunistov Kosovo, kde podporil stanoviská kosovských Srbov. Tým, že poukázal na útlak zo strany albánskej väčšiny začal využívať nacionalizmus a kosovský problém na vlastné mocenské ciele aj za cenu potláčania vplyvu regionálnych autorít. Existujú názory, že Miloševičov postup nebol zo začiatku namierený proti Albáncom, ale nacionalistický motív bol využitý na boj medzi vládnucimi oligarchiami. Už spomínaný Miloševičov prejav na Kosovom poli v júni 1988, na ktorom sa zišlo niekoľkostotisíc ľudí, je všeobecne považovaný za začiatok nacionalistického riešenia albánsko-srbských sporov v Kosove. Odštartoval radikálne nacionalistické súperenie, ktorého zárodky sa úspešne vytvárali v predchádzajúcich rokoch. V tom istom roku sa Miloševičovi podarilo odstrániť z vedúcich funkcií v Kosove svojich politických odporcov albánskej národnosti, čo v Kosove vyvolalo masové protesty potlačené pomocou ozbrojených síl s obeťami na životoch. V marci 1989 srbská skupina schválila ústavné dodatky, ktoré de facto zrušili politickú autonómiu Kosova a reakciou na následné protesty Albáncov bola tzv. nútená správa (policajný režim). V júni 1990 bol oficiálne zrušený štatút Kosova ako autonómnej oblasti a v novovytvorenom ústavnom rámci sa Kosovo stalo integrálnou súčasťou Srbska. V Kosove (rozloha 10 887 km2, približne dva milióny obyvateľov) začali vznikať paralelné ilegálne štruktúry, ktoré obsiahli takmer všetky sféry fungovania spoločnosti, dokonca jestvovali aj ilegálne vysoké školy a polícia. Kosovskí Albánci bojkotovali srbský štát a v júli roku 1990 neoficiálny kosovský parlament vyhlásil Republiku Kosovo v rámci Juhoslávie. V priebehu roku 1991 vzrastala orientácia na úplnú kosovskú nezávislosť a bola zostavená ilegálna vláda. V septembri 1991 sa uskutočnilo ilegálne referendum, v ktorom sa takmer 100 percent voličov vyslovilo za úplnú nezávislosť Kosova a v roku 1992 bol za kosovského prezidenta zvolený Ibrahim Rugova (ako predstaviteľ rozhodujúcej politickej sily albánskeho spoločenstva v Kosove - Demokratického zväzu Kosova [DZK]), ktorý bol reprezentantom postojov usilujúcich sa o získanie samostatnosti Kosova medzinárodne sprostredkovaným rokovaním)."