1.	Rakúská ríšska správa

a) Panovník
b) Tajná rada
c) Dvorská (uhorská) kancelária
d) Dvorská komora
e) Dvorská vojenská rada
f) Hlavný vojenský výbor
g) Vojenská delegácia

2.	Uhorská krajinská správa

a) Kráľ
b) Uhorská rada
c) Miestodržiteľstvo
d) Uhorská komora
e) Spišská komora
f) Krajinský snem
g) Krajinskí hodnostári
h) Šľachtické stolice
i) Slobodné kráľovské mestá
j) Zemepanské mestá a mestečká

3.	Osobitné správne štruktúry

a) Vojenská správa
b) Sedliacke stolice
c) Turecká okupačná správa
d) Ejálet
e) Sandžak
f) Náhije
g) Kazá

4.	Verejna správa v období revolúcie 1848 – 1849

a) Kráľ
b) Palatín
c) Krajinský snem
d) Uhorské ministerstvo (vláda)
e) Stolice
f) Mestá
g) Obce
h) Slovenská národná správa

5.	Dočasná revolučná vláda

a) L´udových zhromaždeniach
b) Verejná správa počas vojenskej diktatúry 1849 – 1850
c) Provizórna organizácia civilnej správy 1850 – 1853
d) „Definitívna“ úprava štátnej správy 1853 – 1860
e) Premeny verejnej správy v období medzi vydaním októbrového diplomu a rakúsko – maďarským vyrovnaním 1860 – 1867
f) Uhorská krajinská správa a miestna samospráva v období vydania Októbrového diplomu
g) Projekt slovenskej národnej správy („Okolie“)
h) Dočasné zmeny v štátnej správe a miestnej samospráve v čase Schmerlingovho provizória a príprav na Vyrovnanie

6.	Správa Rakúsko–Uhorskej monarchie 1867 – 1918

a) Spoločné rakúsko – uhorské orgány
b) Panovník
c) Ministerská rada
d) Ministerstvo zahraničných vecí a c. a k. domu
e) Ministerstvo vojny
f) Ministerstvo financií
g) Najvyšší účtovný dvor
7, Uhorské štátne orgány a inštitúcie
a) Kráľ
b) Krajinský snem
c) Vláda
d) Municípiá
e) Stoličné municípium
f) Mestské municípium
g) Obecná správa

"Slobodné kráľovské mestá
- nezanedbateľný zdroj príjmov panovníka, sl.kráľ. a banské mestá sa považovali za majetok Svätej koruny a podliehali kráľovi, ten ich zveril do správy uhorskej komore
- s rozvojom miest rástli aj úlohy ich samosprávnych orgánov a inštitúcií: volená obec a mestská rada (staré valné zhromaždenie nefungovalo), členovia volenej obce a často i mestskej rady doživotní
- nových funkcionárov mestskej samosprávy (richtár, mešťanosta, mestský kapitán) volili len v prípade smrti, alebo ak spáchali vážny trestný čin
*na čele volenej obce rečník, viedol zhromaždenia, keď sa volili noví radní, mohol sa zúčastňovať na rokovaniach mestskej rady ale bez hlasovacieho práva (1.pol.19.st. už nezastupoval záujmy mešťanov, nemohol byť ani na rokovaniach mestskej rady)
*mestský notár – písomná a účtovná agenda mesta, predstavený mestskej kancelárie – pisári, úradníci + v 18.st. mestský prokurátor
*krajinské úrady od kon.18.st. vysielali do miest na kontrolu osobitné revízne komisie – malá účinnosť
- verejnosprávna reforma Jozefa II. zasiahla aj sl.kráľ.mestá: zrušil ich privilegovanú samosprávu a pričlenil ich do rámca stolíc, riadených štátnych úradníctvom, po jej odvolaní 1790 sa mestá vrátili k starým ustanovizniam

Zemepanské mestá a mestečká
*2., nižšia kategória miest, ich majiteľmi cirkevní alebo svetské veľmoži
2 skupiny:
a) privilegované mestečká – rozličné, kráľom potvrdené výsady (právo voliť si samosprávu a farára, trhové a jarmočné právo, oslobodenie od mýta ...)
b) mestečká, ktoré sa od ostatných poddanských dedín líšili, že zemepán im poskytol možnosť mať volenú samosprávu a odovzdávať feudálne dávky kolektívne
- podriadené stoliciam, v 1.stupňovom súdnictve podliehali zemepanským súdom, 2.inštancia sédrie, výnimka privilegované mestečká - osobitné výsady
Dediny
*silný trend k ich integrácii – čiastočná samospráva (priznal im ju zemepán), ich postavenie, právomoci, povinnosti sa vymedzovali v urbároch (popr. v osobitných „dedinských zákonoch“)
- na čele dediny richtár (menovaný zemepánom alebo zemep.úradníkom), neskôr ho volila obecná pospolitosť z kandidátov navrhnutých feudálnym pánom, ťažký výkon tejto fc vo vojnových časoch,
mal právo spolu s prísažnými (2-3) súdiť v menších veciach, nedostával plat, ale počas výkonu fc bol oslobodený od poddanských dávok a služieb, pripadala mu časť z pokút jeho súdnych výrokov
- písomnú administratívu na dedinách vykonávali najprv miestni farári alebo učitelia, od kon.18.st. dedinskí notári (väčšie dediny vlastný notár, menšie sa spájali a 1 si spoločne vydržiavali)
*prepojenie verejnej správy na dedinskú samosprávu zabezpečovali stoličný slúžni
činnosť dedinskej samosprávy upravuje urbársky patent Márie Terézie 1767, zákonné články 1832 – 1836 dediny rozdelili:
1) obce so stálou radou (súdom) čiže mestečká - podliehali súkromnej feudálnej vrchnosti, mohli si riešiť civilné záležitosti na miestnom súde pred richtárom
2) obce bez stálej rady – obyv. boli prevažne poddaní, podliehali panskej stolici (súdu), 2.inštancia šľachtická stolica
3) šľachtické (kuriálne) dediny – plná samospráva s vlastnými predstaviteľmi, obyv. šľachtici – zemania, ich veci sa riešili na stoličných zhromaždeniach, súdoch a úradoch, 2.inštancia krajinské (niekedy ríšske) orgány
ustanovilo sa: obce si majú vyberať richtára z 3 popredných mužov určených zemepánom, richtárovho zástupcu – „malý richtár“ a prísažných mohli voliť slobodne
- dobové normy určovali tiež voľbu dedinského notára (morálne vlastnosti, primerané vzdelanie), mali sa na ňom spoločne dohodnúť zemepán a obec"

Psané formou poznámek.