1.

Úvod

2.	Prvá etapa vývoja banskoštiavnického erbu

3.	Druhá etapa vývoja banskoštiavnického erbu

4.	Tretia etapa vývoja banskoštiavnického erbu

"Prvá etapa vývoja banskoštiavnického erbu

Na Slovensku je len niekoľko miest, ktorých pečatidlo sa svojim vznikom hlási do 13. storočia. Banská Štiavnica má svoju najstaršiu pečať pripevnenú už na listine z roku 1275. Po ostrihomskej mestskej pečati (1269) je druhou najstaršou zachovanou mestskou pečaťou v Uhorsku a dokonca aj vo svete. Heraldici túto pečať objavili až asi v roku 1885. Práce spred tohto roku sa o začiatkoch banskoštiavnického erbu vôbec nevyjadrujú, alebo keď, tak ho kladú do 16. storočia. Je to prvé pečatidlo, na ktorom sú figúry vsadené do štítu už v 13. storočí.
Štítové znamenie pozostáva z mestského opevnenia zakončeného cimburím, v strede s vysokou vežou a bránou (najprv románskou, neskôr a teraz gotickou). Pozdĺž horného okraja štítu z pravej strany veže smerom doprava vyrastá motyka a z ľavého okraja štítu smerom doprava vyrastá jednohrotý čakan. V dolnej tretine štítu sú umiestnené dve banícke kladivká, jedno dvojstranné tupé, tzv. bicie a druhé bez rukoväte, s dolnou zahrotenou časťou. Kruhopis na pečatidle znie: S. CIVIUM DE SCHEBNIT. Toto pečatidlo bolo vyhotovené o niekoľko storočí skôr ako pečatidlo Bratislavy, čo dosvedčuje najmä forma písma kruhopisu. Je to heraldicky veľmi vyspelý znak, ktorý vzniká o plných sto rokov skôr ako väčšina podobných mestských heraldických pamiatok v západnej Európe.
Práve pre včasné používanie erbu nebola Banskej Štiavnici vydaná erbová listina. Jediná listina vydaná na používanie tohto prvého pečatidla, resp. pečate pochádza od Vladislava II. z roku 1496, ktorý Banskej Štiavnici povoľuje používanie červeného vosku.
Prvé erby sú erby rodové (vrátane panovníckych) a existovať začali asi od polovice 12. storočia. Koncom 12. storočia sa s nimi stretávame aj v Uhorsku. Dokladom je denár kráľa Bela III., ktorého pole vypĺňa dvojramenný kríž vsadený do ranogotického štítu.
Charakteristickou vlastnosťou západoeurópskej civilizácie v tomto období je feudálna rozdrobenosť a veľmi silná diferenciácia vo vnútri šľachty. To boli rozhodujúce faktory vzniku erbovníctva. Uhorská spoločnosť však oba tieto faktory nespĺňa. Preto najstaršie erby v Uhorsku nemajú domáci, ale cudzí pôvod. Prinášajú ich veľmoži a rytieri, ktorí takto prejavujú svoj cudzí pôvod. K nim sa pridávajú aj dávnejší prisťahovalci a nakoniec aj domáca šľachta."