1.	Kuba ohniskem napětí mezi ZSSR a USA

2.	Počátek krize

3.	Zlom po Chruščovově návrhu

"Kubánska- karibská kríza

Kuba sa v čase studenej vojny stala ďalším ohniskom napätia medzi ZSSR a USA. Po dvojročnej partizánskej vojne tu povstalci zvrhli proamericky orientovaného diktátora Batistu. Nová revolučná vláda pod vedením Fidela Castra sa začala orientovať na ZSSR, preto vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila bane, banky aj továrne, ktoré sa rozvíjali najmä vďaka predošlej finančnej podpore z USA. To na to reagovalo tak, že chcelo vykoreniť komunizmus z krajiny. Prvá kríza sa prejavila tým, že 17. apríla 1961 sa asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných USA vylodilo v zátoke Chiron – zátoka svíň, ktorí sa pokúsili Castra zvrhnúť ale väčšina z nich bola zajatá. USA pripravovali inváziu na Kubu a umiestnili preto rakety s jadrovými zbraňami vo Veľ. Británii, Taliansku a hlavne Turecku. ZSSR na to reagoval tak, že po dohode s kubánskou vládou začal tu budovať základne pre jadrové rakety, z ktorých bolo možné ohroziť všetky dôležité územia v USA. Kríza začala 16. 10. 1962, keď americký letecký prieskum odhalil tieto aktivity. Prezident J.F. Kennedy požiadal ZSSR o ich odstránenie a nariadil námornú a leteckú blokádu Kuby, ktorá mala skončiť až budú útočné zbrane ZSSR pod dohľadom OSN odstránené. USA uviedli bojové jednotky do pohotovosti. ZSSR spochybnil ich právo zablokovať jeho zásielky do tejto krajiny a podporovať tunajší režim a vyhlásil tiež bojovú pohotovosť."

Práce je napsána ve slovenštině.