Úvod

1.	Idea právneho štátu

1.	1 Liberalizmus

1.	2 Prirodzenoprávne teórie

1.	3 Pozitívnoprávne teórie

1.	4 Teórie spoločenskej zmluvy

1.	5 Konštitúcionalizmus

2.	Princípy právneho štátu

2.	1 Záruka základných práv a slobôd

2.	2 Ústavnosť a zákonnosť

2.	3 Suverenita ľudu

2.	4 Deľba a kontrola moci

2.	5 Obmedzená vláda

2.	6 Legitimita štátnej moci

Záver
Relevantná literatúra

"1. 3 Pozitívnoprávne teórie
Z pohľadu filozofickej teórie práva je pozitívne právo odvodené od práva prirodzeného, teda štátu je dovolené upravovať právne vzťahy či už súkromnoprávne alebo verejnoprávne prostredníctvom právnych predpisov, ktoré nie vždy musia mať formu zákona, a o týchto vzťahoch aj autonómne rozhodovať. V rade ústav po celom svete je obsiahnuté pravidlo, kde štát môže konať len na základe zákonného zmocnenia, a to len v hraniciach, ktoré sú ma zákonom dané. Pre prípady, že sa predsa len štát dopustí pochybenia na poli porušenia ľudských práv, existujú v právnych systémoch jednotlivých krajín celé rady opravných prostriedkov, či už vo forme rôznych odvolaní či sťažností k ústavným súdom, ale aj vo forme práv akcesorických, ako napr. právo petičné, zhromažďovanie, výkon zastupiteľskej demokracie alebo možnosť požiadať o pomoc orgány „nadnárodné“ ako napr. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Zákon tvorený štátom tak vytvára prostredie, v ktorom sa má prirodzeným právam dostať významu a dôležitosti.

1. 4 Teórie spoločenskej zmluvy
V relatívne nedávenej dobe položil filozof Thomas Hobbes základy pre filozofické objasnenie úlohy štátu. V jeho pojatí sa štát riadi jediným cieľom, ktorým je ochrana spoločnosti. Význam pre problematiku právneho štátu leží však inde.
Štát, ktorý sa chce honosiť označením právny, musí totiž vzísť z vôle ľudí. V dnešnej dobe je samozrejme absolútne vylúčené, aby sa v časových intervaloch pravidelne konali spoločenské výskumy, či ľud súhlasí alebo nesúhlasí s filozofickým pojmom štátu. Podstata stojí na myšlienke, že každý človek apriórne súhlasí s existenciou štátu, tzn. nedokáže si predstaviť ani zaistiť systém života iný, ako život v spoločnosti sústredenej do štátu. Človek tak svojím tacitným súhlasom prevedie časť svojich osobných práv (nie však prirodzených) na štát, tzn. že sa vzdá možnosti rozhodovať o niektorých významných otázkach svojho života, napr. v oblasti trestného práva, platby daní alebo výkonu školskej politiky. Za túto obetu však očakáva, že mu štát zabezpečí priestor bezpečný pre svoj pokojný život, do ktorého mu v prípade riadneho plnenia svojich povinností nebude zasahovať.
Ak teda štát nedodržiava svoj cieľ, ktorým je blaho spoločnosti, a stáva sa len nástrojom ovládania bezbranných, nemôže nikdy docieliť uznania sa za štát právny.

1. 5 Konštitúcionalizmus
Táto myšlienka vyjadrujúca predpoklad existencie právneho štátu v existencii jedného (alebo viacej) zákona, ktorý stanoví obsah základných pravidiel pre fungovanie štátu samého, stojí na výslednici stretu teórie prirodzenoprávnej a pozitívnoprávnej. Vyjadruje tak vlastne, vedľa zakotvenia základnej organizácie štátu, aj obsah katalógu práv a slobôd zaručených každému človeku na území štátu, ktoré sa tak stávajú nadradené zákonodarnej a výkonnej moci štátu a významným interpretačným prostriedkom v rozhodovacej praxi súdu. Ich písaná povaha však nie je obligatórna, dokazuje to napr. ústava Veľkej Británie, ktorá je založená na nepísaných, avšak časovo uznaných obyčajach, alebo normy medzinárodného práva ľudských práv. Myšlienka predpisu nadradeného právu zákonnému je však v každom právnom štáte absolútne dodržiavaná."