Úvod

1.	Pojem ústava a jej význam

1.	1 Vláda ľudu prostredníctvom ústavy

1.	2 Ústava ako základný zákon štátu

1.	3 Ústava ako základný predpoklad existencie právneho štátu

1.	4 Ústava ako nositeľ ochrany ľudských práv a slobôd

1.	5 Ústava znamená demokraciu

2.	Ústava, náležitosti ústavy a druhy ústavy

2.	1 Náležitosti ústavy

2.	2 Druhy ústav

3.	Vývojový trend ústavy

Záver
Literatúra

"1. 2 Ústava ako základný zákon štátu
Ústava má byť podľa tohto prístupu chápaná ako základný dokument štátu, ktorý upravuje samotnú podstatu štátu v jeho existencii a organizácii, ale súčasne aj definuje základný rámec pre uloženie konkrétnych práv a povinností pre všetkých, ktorý sa na danom území štátu nachádzajú. Základné teórie potom bližšie rozvádzajú myšlienku, v akom vzťahu k ústave sú ďalšie právne normy.
Musíme teda vychádzať z predpokladu, že ústava je nadradená každému zákonu a inému právnemu predpisu v štáte. V tomto ideálnom prípade teda platí, že je možné všetky činnosti na poli právneho usporiadania vzťahov v spoločnosti postupovať len na základe zmocnenia v ústave, kedy normy ústavy vytvárajú mantinely pre manévrovací priestor v tejto činnosti.
Druhým základným predpokladom je aj definovanie ochrany ústavnosti. Preto by každá ústava mala súčasne predpokladať alebo priamo vymedziť orgán, ktorý bude túto činnosť vykonávať. Výslednicou týchto názorov je potom existencia tzv. ústavných súdov, alebo iných inštitúcií, ktoré sú mu rovné. Tieto orgány tak majú právo zasiahnuť do činnosti každého subjektu na území štátu, ktorý protiústavne alebo v rozpore s inými predpismi porušil povinnosti či práva stanovené ústavou. Nie je výnimkou, že ústavný súd je v najlepšom prípade nadaný aj výkonom činnosti tzv. negatívneho zákonodarcu, teda takého subjektu, ktorý v prípade zistenia rozporu textu právnych noriem má právomoc takúto normu zrušiť.
V dnešnej dobe sa ďalej hovorí o probléme medzinárodnej politiky, resp. o implementácii medzinárodnoprávnych noriem do právneho poriadku štátov. Ak by sme pripustili, že medzinárodná norma môže byť postavená nad normu vnútroštátnu, resp. dokonca nad ústavu, tak by sme sa dočkali situácie, že štátu by mohli byť nútené povinnosti, aj keď s nimi nesúhlasí, avšak len za situácie, že dobrovoľne nepresunul časť svojich kompetencií do rúk medzinárodného spoločenstva, ktoré je reprezentované napr. medzinárodnou organizáciou. Ak by sme však pripustili opak, tzn. že by medzinárodné normy boli podriadené aj zákonom, nebolo by medzinárodné právo efektívne. Ideálnym príkladom typickým pre dnešnú dobu je tak istý kompromis medzi krajnými variantmi, teda systém, kedy medzinárodná norma je podradená ústave a rovná zákonu, no v prípade rozporného znenia so zákonmi má pred nimi prednosť. Tento systém tak dovoľuje rešpektovať ústavu ako základný dokument a súčasne rešpektovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodnoprávnych záväzkov.

1. 3 Ústava ako základný predpoklad existencie právneho štátu
Teórie právneho štátu vidia podstatu právneho štátu v základných prvkoch, ktorými sú vedľa konštitucionalizmu aj prirodzené a pozitívne právo, deľba moci a rešpektovanie ľudských práv. Na tomto mieste je možné použiť práve pojem konštitucionalizmu ako ten, ktorý bezprostredne súvisí so všetkými ďalšími prvkami právneho štátu. Ústava je nositeľom záruk ľudských práv a slobôd, ktoré majú svoj pôvod v práve prirodzenom, no práve svojím zakotvením do hmotného dokumentu sa súčasne stávajú aj právom pozitívnym. Deľba moci, ako už bolo vyššie uvedené, je otázkou organizácie štátu, ktorá má svoju prvotnú úpravu opäť v dokumente ústavy. Bez zľahčovania je teda možné konštatovať, že práve konštitucionalizmus je tým základným prvkom právneho štátu, bez ktorého by ostatné nemali zmysel."